Telefónne spoločnosti robia veľa dizajnových rozhodnutí, ktoré sú pri spätnom pohľade veľmi zlé. Za posledné desaťročie sme videli niekoľko nekvalitných návrhov smartfónov a väčšina z nich sa dá zredukovať na pokus o vzrušujúce, inovatívne a zaujímavé, len aby sa odrazili okázalo, pretože viedli k masívnym kompromisom alebo nefungovali ako zamýšľané.
Nikomu teda nevyčítam, že je skeptický, keď minulý týždeň priniesol najnovší trend v inováciách hardvéru: vyskakovacie kamery. Najprv s Vivo NEX s predným fotoaparátom podobným periskopu a neskôr s Oppo Find X, ktorý využíva veľký posuvný mechanizmus na odhalenie predných aj zadných fotoaparátov.
Niektorí odmietli tieto pohyblivé konštrukcie na ukrytie kamier ako módny a chabý pokus o inovatívnosť bez skutočného prínosu. Vidím to trochu pragmatickejšie – vzhľadom na dnešnú dostupnú technológiu je to nevyhnutný vývoj, aby sme spotrebiteľom ponúkli všetko, čo chcú. Nie na rozdiel od začiatku 2000-tych rokov, keď vyklápacie telefóny a posuvné ovládače dominovali v krajine funkčných telefónov a smartfónov.
Pozrite sa hlboko do histórie, späť do začiatku 2000-tych rokov, kedy sa telefóny vyznačovali rýchlym vývojom. Na začiatku mal takmer každý funkčný telefón tvar „bonbónik“ s malou obrazovkou a na väčšine tváre telefónu dominovala klávesnica. Telefóny boli celkom jednoduché.
Pohyblivé komponenty boli neoddeliteľnou súčasťou vývoja nových funkčných telefónov a budú opäť stúpať.
Ako sa menili naše požiadavky na funkcie telefónu, menili sa aj priority hardvéru. Chceli sme veľké farebné obrazovky a lepšie fotoaparáty, takže telefóny sa trochu zväčšili. Ale malé telefóny boli stále prioritou, takže prišli vyklápacie telefóny, ktoré obsahovali väčšiu obrazovku aj klávesnicu. Čoskoro sme chceli ešte väčší displej a boli sme ochotní akceptovať klávesnicu, ktorá sa umiestnila na zadnom sedadle, takže sme dostali telefóny s vertikálnym posuvným zariadením. V najnovších fázach funkčných telefónov, keď sme prešli na smartfóny, sme dostali posúvač na šírku alebo sklopné telefóny s plnohodnotnou klávesnicou QWERTY.
Počas tohto rozšírenia funkčného telefónu a skorého vývoja hardvéru smartfónov sme videli všetky druhy výsuvných antén, rôzne mechanizmy otáčania obrazovky a nový dizajn klávesnice. Telefóny v tých časoch boli stále vysoko mechanický. Na základné ovládanie telefónu boli vo veľkej miere závislé od fyzických tlačidiel a mnohých pohyblivých častí. Väčšina z toho prišla z nevyhnutnosti – komponenty jednoducho neboli dostatočne malé a technológia nebola dosť dobrá na to, aby sme mali plne polovodičové zariadenie, ktoré robilo všetko, čo sme chceli.
Dnes čelíme veľmi podobnej dileme — tentoraz so smartfónmi, ktoré prichádzajú z iného smeru. Moderné telefóny sú teraz úplne v pevnom stave a sú trvalo spojené a vyhýbajú sa čo najväčšiemu počtu portov a pohyblivých častí, ako je to možné, v mene vtesnania čo najväčšieho množstva technológií do jednej dosky možné. Posuvníky a vyklápacie telefóny sú takmer mŕtve. Zadné panely a batérie už nie sú odnímateľné. Tlačidlá boli zredukované na nevyhnutné minimum. Sloty na SD karty sú veľmi zriedkavé. S eSIM na obzore nebude na telefóne väčšom ako port USB-C ani jeden otvor. Na novom HTC U12+, jediné, čo sa v telefóne skutočne fyzicky hýbe, je modul OIS fotoaparátu. Tento trend je však v rozpore s ďalšou požiadavkou spotrebiteľov: nevzdať sa základných hardvérových funkcií, ako sú napríklad vhodne umiestnené kamery.
Ľudia chcú smartfóny, ktoré majú väčší displej, no v proporčne menšom zariadení. Zjavne nechcú rámčeky a pohŕdajú zárezmi na displeji. Napriek tomu nechcú kompromisy v podobe zvláštne umiestnenej kamery, malých reproduktorov alebo chýbajúcich senzorov. Aký je výsledok? Vraciame sa k pohyblivým komponentom na telefónoch. Funkcia, ktorá bývala základnou zásadou „pokročilých“ telefónov s funkciami približne v roku 2004, teraz zmodernizovaná a automatizovaná, aby nám priniesla hardvérové funkcie, ktoré obaja nechceme vidieť, ale bez ktorých nemôžeme žiť.
Vytvorenie malého modulu alebo dokonca celého segmentu hornej časti telefónu, aby sa zdvihol a ukázal vaše fotoaparáty, nie je niečo, čo by ste mali brať na ľahkú váhu. Je to skutočne pôsobivý počin, a to ako v malom meradle Vivo NEX, tak aj vo väčšej časti s Oppo Find X. A aby bolo jasné, tieto dva telefóny majú ďalšie malé kompromisy, ako je relatívne veľká veľkosť a pomalší snímač odtlačkov prstov NEX a úplný nedostatok snímača odtlačkov prstov Find X.
Ale keď ľudia hovoria, že chcú veľké obrazovky, malé telá a žiadne rámy, spoločnosti odpovedajú jediným spôsobom, o ktorom vedia, že môžu: pomocou týchto nových pohyblivých častí. Aj keď možno nie sú stálou súčasťou dizajnov smartfónov, ktoré prebiehajú večne, sú viac než len módou – na toto si budeme musieť zvyknúť aspoň od niektorých smartfónových spoločností, ktoré chcú ponúkať všetko.